Slovensko ukázalo odhodlanie a húževnatosť, čím si vybojovalo šancu na olympijskú medailu.
„Bratstvo bojovníkov“ zareagovalo na zákrok proti Slafkovskému dvoma gólmi v priebehu 33 sekúnd, ktoré naštartovali štvrťfinálové víťazstvo nad Nemeckom.
MILÁNO — Slovenská hokejová reprezentácia ukázala obrovskú mentálnu silu po jednom z najdesivejších momentov svojej zatiaľ magickej jazdy turnajom mužov na Zimných olympijských hrách Milano Cortina 2026. V druhom dejstve štvrťfinále proti Nemecku zostal Juraj Slafkovský po tvrdom náraze do mantinelu ležať tvárou na ľade. Slovensko viedlo o gól, no jeho najväčšia hviezda sa len ťažko zdvíhala a na striedačku odchádzala s ľadom na krku. Tím sa však nezlomil. Práve naopak. Slováci strelili dva góly v priebehu 33 sekúnd a zápas napokon suverénne ovládli víťazstvom 6:2, čím si ako tretí nasadený tím vybojovali semifinále proti USA.
„Našťastie bol v poriadku,“ povedal kapitán Tomáš Tatar. „Zostali sme koncentrovaní, nenechali sme sa rozhodiť. Ten duch tímu bol cítiť.“
O kľúčový impulz sa postarali Miloš Kelemen a Oliver Okuliar. Slafkovský sa vrátil do hry a pridal asistenciu pri Tatarovom góle do prázdnej bránky. Ešte s ľadom na krku oslavoval na striedačke so spoluhráčmi.
„Bol to skvelý pocit,“ usmieval sa Slafkovský. „Ten ľad pomohol – a potom padli dva góly.“
Hoci je Slafkovský lídrom tímu a siedmimi bodmi jedným z najproduktívnejších hráčov turnaja, tento večer patril kolektívu. Spoluhráči ho podržali – doslova aj obrazne.
„Keď som ho videl ležať, znervóznel som,“ priznal Dalibor Dvorský. „Je to náš kľúčový hráč. Reakcia tímu však ukázala, akí sme.“
Dvorský zaznamenal gól a asistenciu a prepísal historické tabuľky — so šiestimi bodmi má najviac bodov spomedzi nováčikov NHL na jednom olympijskom turnaji. Slovensko tak pokračuje v najväčšom olympijskom príbehu od Vancouveru 2010 a zostáva v hre o medailu.
Celkovo 12 slovenských hráčov zaznamenalo proti Nemcom aspoň jeden bod, čo je mimoriadny dôkaz šírky a vyváženosti kádra. Práve to je podľa členov tímu tajomstvom ich úspechu a dôvodom, prečo si zahrajú o to, čo by mohla byť ich prvá medaila na olympiáde s hráčmi NHL. V roku 2010 Slováci zápas o bronz prehrali. „Náš tím nestojí na dvoch či troch lídroch,“ povedal tréner Slovenska Vladimír Országh. „Je o 22, 25 chlapoch. Držia spolu na tréningu aj na ľade. Každý deň je hrdinom niekto iný. Pre mňa sú hrdinami všetci — je jedno, či hráš jednu minútu alebo dvadsať, každý prispeje. Sme bratstvo, ktoré pracuje pre tím, jeden pre druhého, a žije svoj sen. A ten sen stále trvá. Sme medzi najlepšími štyrmi.“
